História a súčasnosť

Najstaršie údaje o Rosine siahajú do 12. storočia. Roku 1135 tu stálo 16 kôlní (chatŕč), v ktorých bývali osadníci. O 10 rokov neskôr v obci hlásal Božie slovo kňaz Paulus Rosinaj v reči slavianskej. Obyvatelia boli v tom čase ešte pohanmi. Toto tvrdenie veľmi dobre zapadá do povesti o Rosine.

Zaľúbený mladý lietavský zemepán odlúčený od svojej Rosiny prešiel v službách kráľa v bojoch mnoho krajín, oboznámil sa s kresťanstvom (v južnej Európe sa vtedy rozširovalo najväčšmi a postupne aj na sever). Po údere, ktorý ho zasiahol smrťou milovanej Rosiny a stratou chlapčeka, stal sa pustovníkom (mníchom, kňazom) a začal hlásať Božie slovo tam, kde zažil najkrajšie a najšťastnejšie chvíle svojho života. Na pamiatku mŕtveho dievčaťa Rosiny prevzal meno Rosin alebo Rosinaj. Uvedené historické udalosti však nemožno pokladať za vierohodné – nie sú podložené písomnosťami, preto sa prvá zmienka o Rosine datuje od r. 1341 a uvádza sa v nej, že obec bola založená na základe zákupného práva a spomína sa ako villa Rozyna prope civitatem Zylina (osada Rozyna blízko mesta Žiliny). Tento údaj je uvedený aj vo Vlastivednom slovníku obcí a preberajú ho aj ďalší autori (napr. v publikácii Premeny Žiliny).

Bez povšimnutia nemožno nechať tvrdenie historika V. Chaloupeckého, ktoré je zaznamenané v publikácii Lietava, odvolávajúc sa na Žilinskú knihu (XXVII), že „Rosina ako osada existovala už v roku 1208 spolu s Bánovou“. Medzi osadami hradu Lietava sa však nespomína, lebo Rosina zrejme patrila Strečnianskemu panstvu. To však vzniklo až r. 1267, preto je možné, že dovtedy Rosina spadala pod správu inej vrchnosti. Lietavský hrad bol postavený začiatkom 14. storočia. Najstaršia písomná pamiatka o Rosine je teda z r. 1341 (spomína sa ako Rozina, 1386 Rosna, 1416 Rossina, 1508 Rosyna, 1598 Rozzina, 1808 Rosyna; maď. Roszina, Harmatos). Kronikár Mikuláš Litera zachytil v obecnej kronike ďalšie informácie o obci.

V tomto roku udelil Pavol, krajinský sudca, dedičné richtárstvo Walterovi, ktorý mal možnosť usídliť v obci nových obyvateľov, pričom boli oslobodení od platenia daní na 5 rokov. R. 1351 dostal dedičné richtárstvo Ján, syn Nazautheka. Rosina patrila do r. 1848 strečnianskemu panstvu, okrem rokov 1685 – 1773, keď patrila jezuitskému rádu v Žiline.

Podľa schematizmov nitrianskeho biskupstva bola Rosina už r. 1400 farnosťou a r. 1420 tu bol farárom Andrej Mile. Najstarší písomný záznam farnosti je z r. 1514, keď sa postavila prvá fara. Mikuláš Littera zaznačil: „Najstarší záznam vo farskej kronike je z roku 1514, keď bola postavená fara, a až r. 1645 kostol.“ Je viac ako pravdepodobné, že už skôr stál v Rosine kostol alebo prinajmenšom kaplnka, keďže Rosina bola už od r. 1400 farnosťou, ktorá mala svojho správcu. Kostol alebo kaplnka stál pravdepodobne na mieste, kde v r. 1645 postavili drevený kostol – síce malý, ale iste väčší ako pôvodný. Je takmer isté, že pri kostole bol aj cintorín, ktorý bol neskôr obhradený múrom. Pri kopaní základov starej školy sa totiž vykopalo mnoho ľudských kostier, ako aj zvyšky starých kňazských rúch. R. 1598 stálo v Rosine 28 domov.

To, že kostol stál od roku 1645, potvrdzuje aj kanonická vizitácia z r. 1713, preto možno pokladať uvedený fakt za vierohodný. Ten bol postavený „zo štedrosti pána dediča, znamenitého a vznešeného, blahej pamäti Ladislava Révaiho a vďaka pátrom jezuitom, ktorí mali sídlo v Žiline. Tí získali r. 1685 v Rosine niektoré majetky. Podporoval ich aj gróf Pavol Esterházi, majiteľ strečniankeho panstva. Okolo roku 1725 jezuiti obývali aj jeden dom na hornom konci dediny.“ Pričinili sa aj o postavenie kaplnky sv. Jozefa na Lipovci.

Dostavaná bola v r. 1730 a v súčasnosti je najstaršou stavbou v obci. Jezuiti boli v obci zrejme až do zrušenia ich rehole pápežom r. 1773. Po obnovení jezuitskej rehole r. 1814 sa ich pôsobenie v Rosine už neobnovilo. R. 1720 bolo v Rosine 16 daňovníkov, r. 1784 64 domov, 72 rodín a 511 obyvateľov. Podľa kroniky DHZ a kanonickej vizitácie biskupa J. Vuruma z r. 1828 bol pôvodný kostol, postavený r. 1645, sa nachádzal asi 130 – 140 krokov severozápadne od dnešného kostola na pravom brehu rieky Rosinky pri ústí mlynského potoka. Kostol bol celý drevený, mal vyrezávaný chór, kde stál malý štvooktávový organ. Kostol mal vežu so štyrmi zvonmi. Vedľa kostola bola postavená drevená škola so slamenou strechou (na mieste starej fary).

Záznamy z kroniky dobrovoľného hasičského zboru v Rosine uvádza aj ďalšie zaujímavosti: „Kraj prechádzal z rúk do rúk, majitelia sa menili často. V husitskom období a neskorších časoch zohrávalo toto územie dôležitú úlohu.“ O pravdivosti tohto tvrdenia svedčí kanonická vizitácia z r. 1828, kde sa doslovne uvádza: „Pôvod fary a jej obsadenia sa nedá presne zistiť, lebo počas bojov Tököliho, Rákociho, lutherovských, kalvínskych a husitských vojen sa mnohé dôležité zápisky stratili. Rosina bola od hrôz týchto bojov pomerne dobre uchránená, ale susediace Trnové im padlo za obeť.“ V dolnej časti obce stojí od r. 1903 kaplnka Sedembolestnej Panny Márie.

R. 1828 bolo v obci 63 domov, žilo v nich 684 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. R. 1869 tu žilo 717 obyvateľov, 1880 – 725, 1890 – 813, 1900 – 956, 1910 – 1072, 1921 – 1054, 1930 – 1295, 1940 – 1469, 1948 – 1452, 1961 – 1995, 1970 – 2241, 1991 – 2613. Poľnohospodárskou obcou zostala aj za I. Československej republiky. R. 1953 bolo založené menšinové Jednotné roľnícke družstvo (JRD), r. 1958 celoobecné. Časť vtedajšieho obyvateľstva pracovala v rozvíjajúcich sa priemyselných podnikoch v Žiline a okolí. JRD Rosina, dovtedy najznámejšie a najväčšie v okrese, bolo po r. 1989 premenované na roľnícke družstvo Agrominčol. Od roku 1992 v ňom nastali nezvratné bolestivé zmeny, po ktorých viac ako 500 družstevníkov ostalo nezamestnaných. Novozaložené poľnohospodárske družstvo Družín zdedilo po predchádzajúcom spravovaní dlhy, ktoré boli nesplatiteľné, a tak začiatkom tohto storočia zaniklo. Odvtedy sú rozsiahle lány poľnohospodárskej pôdy v prenájme súkromníkov alebo ležia zarastené burinou, neobhospodárené. Časť budov bývalého JRD je v prenájme súkromných firiem.

V obci bolo okrem divadla (1932 – 1964) aj kino – v budove pred kostolom, v tejto budove neskôr sídlila pobočka Agrárnej spoločnosti, spol. s r. o., dnes spoločnosť MkB test, a. s. Kino zaniklo koncom 80. rokov minulého storočia. Od začiatku 80. rokov 20. storočia sa v rámci „akcie Zet“ staval kultúrny dom, ktorý od roku 1985 slúži všetkým obyvateľom našej obce.

V publikácii Geografické názvy Slovenska sa pri obci Rosina nachádza 15 pomenovaní chotárnych častí, a to lúky: Bôrka, Nad Závozím (Nad Závodím), Turky; polia: Doliny, Kotlina, Na rosinskom, Od Trnového, Okrúhla, Uhriňová, Za Dielcami (Za Dielce); vodné toky: Rosinka, Breznícky potok, Vrchdiel – vrch aj pole, Dubňovica – pasienok, Brezník – vrch aj les. Mnohé z týchto chotárnych pomenovaní sú súčasnej generácii obyvateľov obce neznáme.

Obec bola v r. 1980 pripojená k Žiline, osamostatnila sa v roku 1990 na základe obecného referenda.

Starostovia obce od r. 1990

• 1990 – 2005: Jaroslav Zábojník
• 2006 – 2010: Pavol Cíba
• 2011 – 2014: Jaroslav Zábojník
• 2014 – 2026: Ing. Jozef Machyna

Počet obyvateľov pri sčítaní v 2001: 2 794

Počet obyvateľov pri sčítaní v 2011: 2 973

Počet obyvateľov pri sčítaní v 2021: 3 329